index-reportáže
Úvod
Akcie
Reportáže
Lokality
Materiály
Kurzy
Požičovňa
Bazár
Galéria
Linky
Press
Kontakt
|
Ako každý rok , tak aj tento sme sa rozhodli, že si spravíme kultúrno - športovú akciu v Maďarsku na štrkoviskách. Termín vyšiel na august, stred prázdnin. Na akcii sa malo zúčastniť viac ľudí, tak sme museli riešiť spôsob dopravy osôb a materiálu. Deň pred odchodom som si dal namontovať guľu, večer sme zohnali vozík. Skoro ráno, v deň odchodu som vyčkával na ODI a nevedel som či sa mi podarí urobiť papiere, ak by sa to nepodarilo, tak by sme museli zredukovať počet osôb, alebo výstroje. Všetko sa podarilo tak, ako to bolo naplánované. Okolo obeda sme naložili 13 fliaš a 4 komplet výstroje, pozbierali všetkých zúčastnených a vydali sme sa na juh. Cesta prebehla bez komplikácii a podvečer už sme boli na štrkoviskách. V Miškolci sme si dali pauzu na nákup vínka a hryžacích dyň (červené melóny - pozn. prekladateľa). Naše staré stanovisko bolo obsadené Húnom, tak sme našli iné miesto pre náš tábor. Rozložili sme sedem stanov a okoštovali prekvasené výlisky z hrozna. Bolo to vynikajúce, tak sme v tom pokračovali. Jadro skupiny tvorila mládež z Tulčíka a doplňovali to adeptky potápania z PO. Večer sme si posadali okolo ohňa a každý zbodol čo si priniesol. Po večeri sme si urobili zoznamovacie kolo, potom nasledovali vtipy a ukončili sme to pozorovaním hviezd. V družnej nálade sme to potiahli do hlbokej noci. Potom sme sa rozliezli po stanoch a tam prečkali až do rána. Vyťaženosť stanov bola nízka - niektoré kočky spali sólo. |
| V sobotu nás čakal ťažký deň (aspoň mňa), na pláne som mal urobiť 4 tréningové ponory + jeden vyhliadkový ponor. Po výdatných raňajkách (čo taška dala) sme sa poniektorí nahodili do gala (do neoprénov) a išli sme trénovať a trénovať. Takíto program sa mi opakoval až do neskorého poobedia s občasnými prestávkami na jedlo a pitie. Medzi tým si ponor urobili aj Vlado s Paľom. Rozhodli sa, že pri ponore zistia, kde má ten ktorý rybár pozahadzované silóny. Ich rozhodnutie nenašlo kladnú odozvu u rybárov a tom im aj prišli na člne oznámiť. Hoci pri dohováraní akokoľvek silno zvyšovali hlas, chlapcom to nepomohlo, lebo po ungro - fínsky nevedeli ani jesť ani utekať nieto ešte rozumieť. Pod hladinou bolo možné vidieť známe osadenstvo tejto lokality a to hlavne slnečnice, jalce a šťuky. Ostatná časť skupiny trávila čas kúpaním, plávaním, šnorchľovaním a jedením. Niektorí sa zdokonaľovali v plávaní vzájomným topením sa a tak podobne. Naše šikovne gazdine pripravili asi 15 kusov živánskych a v štyroch várkach sa nám ich podarilo v pahrebe upiecť. Výborne živánske sme zajedli dyňami a vtedy nám už ku šťastiu nič nechýbalo (iba sa vyvaliť na nafukovačku a nohy mačať vo vode). |
|
 |
Tak ako veľmi som sa tešil na nočák, tak veľmi som bol mŕtvy, že som si radšej dal pauzu. Okolo pol desiatej sa do vody vybrala dvojica Vlado - Paľo. Ich ponor sme pozorovali zvrchu a vyzeralo to ako keby pod vodou bol potopený autobus (všetko bolo vysvietené). No keď sa po hodine a pol stále nevracali tak mi to začalo byť čudne a išiel som ich okolo brehu hľadať. V okolí stanoviska som ich nenašiel a ďalej sa dostať po brehu bol problém, tak som to zapichol. Okolo polnoci ku nám doplával po okraj ponorený člnok a na ňom boli naši noční potápači aj s maďarom, ktorého za odvoz odmenili litrom vínka. Podarilo sa im v tme zablúdiť a tak po dlhom prehováraní naverbovali rybára aby ich odviezol späť. Dohovorili sa s ním iba pomocou rúk a nôh, lebo maďar nevedel po slovensky, ani po rusky (ani ang., nem.). Ale mal člnok :-) V nedeľu sme doobeda potrénovali a potom si potápanie odskúšali aj ďalší záujemcovia. Je zaujímavé, že to lákalo viac dievčatá než chlapcov. Ku večeru sme zbalili stanový tábor a po nalodení do áut sme uháňali domov. A tak skončil ďalší perfektný víkend v Maďarsku. Domov sme došli živí, zdraví a už sa tešíme o rok na repete... kandy |
