Miškolc 2000
Po dobrých skúsenostiach s kvalitou vody v tejto lokalite sme sa rozhodli,
že tu niekedy strávime celý víkend. Termín padol na koniec júla a vyhovoval každému
členovi, tak sme sa dohodli, že z KE vyrazíme v sobotu zrána, počasie nám
bolo priaznivo naklonené aj oskar svietil.
Ale ako to už na takýchto akciách býva zvykom tak plánovaný ranný
odchod sa pomaly zmenil na poludňajší, plný nadšenia sme vyrazili
na dvoch autách smerom na Miškolc. Posádku škodovky tvorili za volantom Gejza
a navigátorom bol Vraťo spolu s Rogerom.
Druhé auto som keroval ja a spolujazdci boli Buli a Eli
- noví potápania chtiví ľudkovia.
|
Cesta ubiehala dobre, na hranici sme sa dlho nezdržali a okolo 15 hod.
sme popri ceste zazreli štrkoviská, ktoré sme sa chystali lepšie spoznať.
Po zbežnom prieskume brehov sme našli vhodné miesto na postavenie stanu s
dobrým vstupom do vody.
Po zaparkovaní aut sme okoštovali Vraťovu
Becherovku a s chuťou sme sa rozbehli zháňať drevo na oheň.
Bolo to tam riadne vyzbierané, ale kto hľadá, tak ten nájde a nám sa to
tiež podarilo.
Po tejto príprave na večer sme sa rozhodli, že teraz už fľaše
do vody ťahať nebudeme ponecháme si ich na nočný ponor, a teraz
si pôjdeme len zašnorchľovať a lepšie sa oboznámiť s touto lokalitou.
Po pravej strane od nášho táboriska bolo vo vode pekné rákosie, v ktorom
sme videli mladé šťuky a slnečnice - známych to obyvateľov tejto lokality.
|
Po západe slnka o 9. hodine sme sa spolu s Rogerom a Gejzom nahodili do gala a vyzbrojení
15l fľašami a svietidlami VEGA vybrali na lov nočných zážitkov.
Hĺbka pri nočnom ponore nepresiahla hranicu 10m, ale to nič neuberalo na množstve
a rozmanitosti rýb, ktoré sme videli. Najzaujímavejšie boli maličké 5cm ostrieže, ktoré
spokojne spali na vetvičkách vodných rastlín. Keď sme im lampami zasvietili rovno do oka,
tak len naježili chrbtovú plutvu, otočili sa na druhý bok a spali ďalej.
V hustom poraste trávy sa na nočný lov pripravovali štuky a na tráve sa pásla skupinka
lieňov. Po 70 minútach ponoru sme sa vynorili pri našom stane a pridali sme sa k
ostatným členom.
Cez noc sa nám počasie zhoršilo, do rána bola tma a pomaly začalo poprchávať, tak sme si
museli premiestniť naše postele zo zdravého luftu do stanu.
Ráno po prebudení a výdatných raňajkách sme sa tento raz s Elim a Bulim obliekli do ešte
vlhkých neoprénov a šup do vody. Vďaka dažďu sa viditeľnosť trochu znížila, ale
nás to vôbec
neodradilo, pod vodou sme sa dostali k ostrovu vzdialenému od nášho stanovištia 200-300m a
tam sme ho oboplávali do polovice a späť. Cestu naspäť sme absolvovali po hladine.
Pri tomto ponore sme tiež narazili na šťuky a na slnečnice, popri tom sme videli aj zopár ostriežov.
Po tomto ponore sme si trochu oddýchli, zbalili stan a pomaly sme sa pobrali domov.
Akciu sme zhodnotili ako veľmi vydarenú, až na to počasie a povedali sme si, že do roka a do dňa
si tu zase rezervujeme miesto na celý víkend. Hoci je táto lokalita 150 km od Tulčíka veľmi mi prirástla
k srdcu a každý roku tu absolvujem zopár pekných ponorov .....caf kandy
|
|