|
Trasu sme si vytýčili popri brehu do hĺbky 4 m, pretože tam bolo najviac rakov.
Hlbšie už dno pripomínalo len mesačnú krajinu, ako členitosťou,
tak aj množstvom života.
Pod vodou sme stretli rakov rôznej veľkosti od 2 cm až po 20 cm exempláre.
Raky vyzerali zaujímavo, ale pred svetlom našich lámp sa bojazlivo
stiahli späť do svojich úkrytov. Ostrieže naše svetlo naopak prilákalo a asistovali nám po celú dobu ponoru.
Po vydýchaní vzduchu sme ponor ukončili cvičným vypustením deko-bójky.
Z vody sme už vychádzali za svitu mesiaca. Najväčšie prekvapenia na nás čakalo, až keď sme sa prezliekli a zbalili
našu výstroj.
Po osvetlení vody v tesnej blízkosti brehu a pozornom pohľade sme zbadali
každého pol metra jedného alebo dvoch rakov.
Celá hrádza bola nimi posiata ...tak sme začali zisťovať, ktoré sú samce
a ktoré samičky.
Samičky mali na spodnej strane brucha vajíčka. Po preskúmaní sme ich
opatrne vrátili späť do vody. Ako pri ponore, tak aj teraz naše
svetlo prilákalo niekoľko ostriežov. Po hodine rátania račej populácie sme to zabalili a
unavení sme sa vydali na cestu domov.
|