Športový klub polície Prešov

Polsko - polostrov Hel 2004

S nestorom vrakového potápania Silvestrom Pekníkom z Ostravy som sa prvy-krát stretol v roku 2003 na stretnutí inštruktorov IANTD v Štiavnických vrchoch, vtedy nám ukazoval fotky novoobjaveného vraku Gója. Ďalšie navnadenie na vraky sme spolu s Ďasnom absolvovali na technickom sympóziu v Budišove - Dominik "Banan" spolu so Silvom a slečnou xyz premietali zábery z dokumentu "Podmorska Polska", v januári 2004 pri ďalšom stretnutí so Silvom som sa poinformoval na náročnosť, technické vybavenie a všetky nebezpečenstvá potápania v studených vodách Baltu. Vrakové potápanie v Balte je iné než potápanie k vrakom Jadranu či Červeného mora. Na potápačov tu striehne zima, prúdy, slabá viditeľnosť, možnosť zamotania sa do rybárskych sietí a lán. Vyžaduje sa použitie suchého obleku, kvalitných svetiel, rôznych rezačov sietí a strihačov oceľových lán. Keďže väčšina ponorov je dekompresných v nitroxových hĺbkach (do -40 m) je dobré mať nacvičené používanie stage s dekompresným plynom EAN50 a tiež aj používanie dekompresnej bóje.

logo Hestia

Konečne nadišiel čas a namiesto plánovanej cesty k Jadranu som musel dať dokopy všetky potrebné inštrumenty a vyrazil som k Silvovi do Ostravy. Tam sme naložili zásobné fľaše s héliom a kyslíkom do transportéra a vyrazili sme na 12-hodinovú cestu naprieč celým Poľskom. Cesty v Poľsku na severo-južnom ťahu sú celkom dobré , pripomína to našu diaľnicu, ktorá je v každej dedine preťatá miestnou komunikáciou so semaformi. V úsekoch, kde nie je ich dialnica je cesta pomerne široká a šoféri sa radi uhýnajú na kraj cesty, aby rýchlejšie autá neboli spomaľované (to sa mi na nich páčilo).

Do mestečka Hel sme dorazili asi o 2-3 hodine nad ránom, majiteľ miestneho penziónu nás už vyčkával na ceste. Potom nasledovalo rýchle zoznámenie sa so spolubývajúcimi, jeden pohárik na dobrú noc a šup do postele.
Stravu sme mali v neďalekom hostinci, ktorý patril dcére majiteľa penziónu (ladna kobieta :-), strava bola výdatná a výborná. Po raňajkách nasledoval presun do prístavu, kde nás už čakala loď Hestia s kapitánom Jurkom Lissovskym a jeho bratom, posádka sa o nás vzorne starala počas celej doby.
Potápanie sa riadi zabehaným systémom : Kapitán podľa navigačných prístrojov presne lokalizuje polohu vraku a zhodí naň závažie s bójou. Presnosť lokalizácie bola v našom prípade 100% (raz sa trafil presne do okienka na vraku). Na zatrúbenie potápačské dvojice naskáču do vody k bóji a po lane sa dostanú až na vrak, po prehliadke vraku vystúpia popri lane na deko zastávky a po dekompresii až na hladinu, kde ich vyzdvihne loď.

Burgermeister Petersen
Ako prvý vrak "na rozpotápanie" sme navštívili Tankowiec - Burgermeister Petersen. sa Nachádzal sa v hĺbke do -31m, bol pekne ovešaný starými sieťami v ktorých bolo okrem mŕtvych rýb (prevažne tresky) aj veľa umelých návnad. Pri zbieraní návnad sme sa buddym rozišli. Na ľavoboku bola zavesená majestátna kotva a v útrobách bolo vidieť pekné kusy tresiek. Viditeľnosť bola na začiatku ponoru dobrá, no ku koncu sa vďaka pohybu 12 potápačov trochu zhoršila. Teplota na dne sa pohybovala v rozmedzí 7-13°C. Po uplynutí plánovanej doby na dne som zahájil výstup voľnou vodou, pretože už nebolo času na návrat a hľadanie vystupového lana. Výstup voľnou vodou, vypustenie dekompresnej bóje a prehodenie plynu je náročný manéver, pri ktorom človek potrebuje obe ruky. Z tohto dôvodu som chtiac-nechtiac musel svoje nazbierané suveníry pustiť do hĺbin (nič to nabudúce to poriešime pomocou fľaše...). V -21m som vypustil dekobóju a prehodil plyn na Nitrox 50 a zahájil dekompresnú procedúru - deep stop. Vďaka prúdom som sa vynoril o pár 100 metrov ďalej než bol zabojkovaný vrak, Hestia ma už čakala a vyzdvihla na palubu. Po odstrojení sme si dali horúci čaj a desiatu/obed. Po dvojhodinovom oddychu a naplnení fliaš sme naskákali do vody a po lane sme sa spustili k ďalšiemu vraku "Poglebiarka". Pod hladinou bolo cítiť silný prúd, bol taký silný, že vlajúci potápači odtiahli záťaž z vraku. Na dne v -37m, kde mal byť vrak bol iba piesok. Naviazali sme sa s bubnom na záťaž a vybrali sme sa hľadať vrak...) vďaka slabej viditeľnosti s pokročilom BT (bottom time) sme sa vrátili nazad a vystúpali na hladinu. Pri hľadaní sa mi podarilo v zelenom šere zazrieť kontúry vraku, ale okolnosti nepriali si ho zblízka preskúmať - možno nabudúce. Po príjazde do prístavu nás (so Silvom) čakalo 3-hodinové fúkanie 12 dvojčiat + x-stages. Miešal sa nitrox a trimix (pre hĺbkarov). Pri fúkaní najviac zabrať dostali uši (od kompresora) a kríže (od prekladania dvojčiat). Potom nás už čakala iba večera a posteľ. Na izbe nás bolo 5 a každý tam sušil video/foto techniku a izba bola zaprataná tak, že bol problém sa dostať k vlastnej posteli. Ráno som sa prebudil s nepriechodnými dutinami, tak som nešiel na more. Venoval som sa prehliadke mestečka, fokinária (akvárium s tuleňmi) a nasávaniu soľného roztoku nosom dnu - ústami von. Po návrate spolubojovníkov som sa dozvedel, že som vďaka skoro nulovej viditeľnosti o nič neprišiel, ešte že tak :-). V pondelok nás čakal opätovný zostup k Poglebiarke Tento-krát sme už vrak našli a bol to veľmi pekný vrak lode, ktorá slúžila ako podmorský bager na prečisťovanie lodných koridorov od naplaveného piesku. Na zbytkoch sietí som nazbieral návnady, tento krát som ich zbieral do umelohmotnej fľaše, aby mi háčiky neprepichli rukavice a aby som mal voľné obe ruky. V sieti boli chytené ešte živé tresky, tak sme ich zobrali na palubu a bol z nich chutný obedík. Počasie na hladine bolo ako v apríli, raz slnko, teplo a o pol hodinu vietor a dážď. Poobedňajší ponor bol na vrak lode "Christa - frachtowiec" , bol to menší vrak rozdelený na dve časti, ležal v hĺbke -20m. Pod ním bolo vidieť pekne vyrastené tresky.
Po príjazde nasledovalo fúkanie fliaš, večera a zábava na izbe v poslednú noc (trebalo doplniť tekutiny...). V posledný deň bol na pláne jeden hlbší ponor na ponorku v -67m (hĺbkoví a rebreatheroví potápači) a jeden plytší ponor na vrak "Nemiecki sctigacz" v -32m. Zaujímavé bolo sledovať na echolote a sonare zostup k ponorke, na obrazovke boli jasne rozoznateľné kontúry ponorky a pohyb potápačov.

V oblasti Helu je ešte veľa zaujímavých vrakov a pre mňa je to aj výzva a pozvánka na ďalšie vrakové potápanie. kandy

Info o vrakoch je na adrese www.balticwrecks.com a www.divestar.cz

pre ponorom Hestia

 Hestia
pojazdná plniaren skladisko fliaš

 Rebreather-y

bottom corner