Športový klub polície Prešov

Egypt 2007

Po neúspešných pokusoch o výlet do Egypta vo februári a v marci sme pevne stanovili termín odchodu do Dahabu na koniec apríla.
Počet záujemcov, ako to pri týchto akciách býva zvykom, sa neustále menil, no nakoniec sa nás nazbierala celkom pekná kopa.
Spolu nás bolo 8 potápačov /kandy, Alenka, Rudo, Rišo, Boris, Gabo, Joži a Peťo / a 2 šnorchlisti /Alena a Ľuboš/.
Medzi potápačmi boli aj nové tváre + starí morskí vlci, potápačské certifikácie boli od OWD cez AOWD až po EANx so zodpovedajúcimi skúsenosťami.

Keďže sme sa chceli vyhnúť dlhej 8-hodinovej ceste cez púšť z Káhiry do Dahabu, tak sme zvolili let priamo z Katowíc do Sharm-el-Shaikhl-u a odtiaľ kľudných 80 km mikrobusom do Dahabu.
Plány boli pekné, len realita sa trochu odklonila od našich zámerov. Pri ceste na letisko nám v Poľsku cestu skrížila jelenica a chcela sa natlačiť do kabíny vodiča...to sa jej nepodarilo a rozbila nám celé auto.
Do odletu zostávali 4 hodiny a my sme večer o 10 boli v cudzom svete s rozbitým autom. Pojazdné auto s vodičom Jožkom a navigátorom Janíkom nám zohnala Alenka priamo z Becherova a 5 minút pred zatvorením check-in - u sme sa stihli dostaviť na letisko...stresu až nad hlavu ..zopár glgov liguere to odbúralo. Ešte raz vďaka chlapcom z Becheriva.

Leteli sme s egyptskou charterovou spoločnosťou Koral-blue ...let prebehol rýchlo - hneď po štarte sme zaspali a zobuli nás až ranné lúče Sinaja. Na letisku v Sharme sa to začalo pekne miešať...podarilo sa nám dostať vstupné vízum aj bez zaplatenia 15 USD s tým, že nesmieme opustiť Sinaj a do 2 týždňov odletieť ...nema problema. Pred letiskom nás už čakal indián s mikrobusom a šup ho do Dahabu. Ubytovaní sme boli v kampe Golden Star ..bolo to na štýl 3* hotelíka...uzavretý dvor s pelešarňou. Izby boli 2-posteľové s kúpeľňou, WC, chladnička a klíma ...egyptský štandard.
Po vyložení kufrov sme išli na základňu LIGHTHOUSE, kde nás už čakali Imi a Ildi s chutnými raňajkami. Po raňajkách sme sa natiahli a poobede sme si pozreli Dahab /podaktorí zaspomínali.../ a išli sme šnorchlovať na lokalitu Lighthouse priamo pred základňou.

Keďže sme boli kompaktná skupina, tak Divemastera som robil ja. Nikto nám nezasahoval do nášho programu ... lokality a časy odchodov sme si určovali sami...príjemná nezávislosť.
Prvý deň sme si dali iba také ľahšie - zoznamovacie a vyvažovacie ponory na domácom útese Lighthouse a na lokalite Eel garden. Tieto lokality boli nenáročné ale pritom plné života. Pozorovali sme hrajúcich sa perutínov, mäkké a tvrdé korály, z dier vykukajúcich úhorovcov, v sasankách sa ukrývajúce klauny a veľa farebných rybičiek /je to pekne vidieť na fotkách/ Po večeri sme políhali do našej pelešárne. Indián nám urobil vodnú fajku - šíšu a navaril nám beduínsky čaj, ktorý sme mi ochutili malým množstvom protihnačkovej medicíny s rôznymi chuťami - hrušková, slivková, vodková a iné. Tento rituál sme praktizovali skoro každý večer - kvôli prevencii.

Ďalší deň sme si to namierili na juh - na lokality Caves a Golden Bloks. Vstup na Caves bol zaujímavý tým, že potápač musel skočiť z korálovej tabule, hneď sa zanoriť a tam počkať ostatných. Ináč by ho vlny otrepali o útes. Pri tomto ponore sme videli peknú trnuchu modroškvrnitú a húfy farebných rybiek. V jaskyniach sa skrývali veľké nafukovacie ryby. Ponor na Golden blocks bol pohodový v malej hĺbke, trval niečo viac ako hodinu ....ale v množstve pozorovaných rýb nezaostával za predchádzajúcimi. Potápali sme v korálových záhradách.

Tretí deň sme zamierili na sever. Nakukli sme do lokalít Bells - Blue Hole a Canyon. Z prvej lokality bol zaujímavý zostup v komíne do 30 m hĺbky a plávanie popri kolmej stene padajúcej do 300m hĺbky. Stena bola bohato obrastená koralmi s množstvom rýb, popri nás v kŕdľoch rýb lovili veľkí tuniaci. Po prehupnutí cez hrdlo v -12m sme sa dostali do zlovestne známej diery Blue Hole, kde sme náš ponor ukončili. Na lokalite Canyon sme ponor začali preplávaním lagúny a prehupnutím sa vez výlevku na otvorené more. Cestou ku kaňonu sme prechádzali cez korálové záhrady. Vstup do pukliny bol v -20m, cez neho sme sa dostali do vnútra a plávali trochu do 30m, potom nasledovala otočka a cesta k vchodu v -15m, cestou sme museli prekonať reštrikciu a vytiahnúť sa von z diery. Bolo to ochutnanie jaskynného potápania v uzatvorenom priestore...ale zvládnuteľné aj mierne pokročilými potápačmi.

Štvrtý deň sme mali skorý budíček, lebo sme cestovali do Sharmu a odtiaľ loďou na vrak Thistlegormu a do národného parku Ras Mohamed na lokalitu Yolanda -Shark reef. More bolo rozbúrené a tak potápači zažili aj nepriazeň počasia ... hlavne pri obliekaní, keď nás morské vlny zhora oblievali. Prvý ponor smeroval ku skrutke a pozreli sme si aj zadnú časť paluby s protilietadlovým delom, na dne bol tank a plno starej munície. Neobišli sme ani kapitánsky mostík a kajuty. Po raňajkách a hodinovom oddychu sme si pri 2. ponore prezreli vnútorné priestory vraku s nákladom motoriek, áut, munície a ďalšieho materiálu, ktorým mali byť zásobené spojenecké jednotky v Afrike počas II. svetovej vojny. Po obede a presune do národného parku Ras Mohamed sme urobili ponor na podmorských ostrovčekoch - útesoch. Ponor začal skokom pri Shark reef , oboplávanie vonkajšej strany - stena obrastená koralmi až sme sa dostali na pieskové dno medzi ostrovčekmi...tu to hýrilo rybami, mierny prúd, veľa života - murény, trnuchy, perutíny, papagájce, kanice ... po nabažení a nafotení sme sa presunuli k zostatkom nákladu lode Yolanda, ktorá viezla sanitárnu techniku...vane, umývadla, záchody...a tu stroskotala. Tento ponor bol hodnotený ako výnimočne pekný. Po vylodení v Sharme sme si pozreli staru tržnicu, dali sme si čajík a počkali chlapíka, ktorý nám doniesol nafilmované video z našich ponorov na Thistlegorme.

Posledný ponor sme absolvovali na lokalite Islands - je to labyrint s ponorenými horami korálov a množstvom rýb.

Na ďalší deň sme si naplánovali výstup na Mojžišovu horu v strede Sinaja, keďže sme nechceli ísť na noc, tak sme si mikrobus objednali na ráno a bol z toho celodenný výlet. Z vrcholu hory bol nádherný pohľad na okolité vrchy Sinaja. Zostup sme absolvovali po 3330 schodoch až ku kláštoru sv. Kataríny. Odlet sme mali ešte v ten večer. Výlet sa všetkým páčil a ja už teraz rozmýšľam, ktorú lokalitu Egypta navštívime v roku 2008.

toť vsio kandy

Foto spod vody je Tu

bottom corner