A je tu jar ... začiatok potápačskej sezóny v Egypte
Na tento rok sme si naplánovali dalšiu egyptskú destináciu. A to Dahab.

Všetko sa začalo sľubne vyvíjať ...rezervovali sme si let z Budapešti do Káhiry, hotel priamo na základni a k moru sme to mali cez chodník cca 10m.
A vtedy to buchlo...presne týžden pred našim odletom v pondelok večer explodovali 3 bomby priamo v centre Dahabu cca 100m od nášho hotela. Prvotné pocity z toho boli zmiešané, ale postupne sme sa s tým vyrovnali a boli sme rozhodnutí naš výlet zrealizovať. Keď to už raz buchlo, tak druhykrát by už nemalo :-)
Skupina pozostávala zo 6 potápačov /Kandy,Dušan,Joži,Braňo a Jano/ a 3 turistov /Kovi, teta R. a Tomáš/. Stretávka hlavnej časti skupiny bola v Budapešti na letisku, lebo Braňo a Jano cestovali z Trenčína a zvyšok z PO. S Dušanom sme sa mali stretnúť až v Káhire na letisku /cestoval pžímo z Pžahy/.
Cesta na letisko bola celkom ok, trochu sme blúdili ale v Pešti to je vďaka ich značeniu bežná vec. Na letisku ako vždy sa to nezaobišlo bez rozbaľovania kufrov...lepiace mucholapky v mojom kufri im pripomínali patróny do brokovnice..tak som musel kufor vybaliť, vysvetliť im ako funguje mucholapka a až potom som mohol nastúpiť na palubu. Odlet bol 31. apríla o 11 v noci, let celkom v pohode, prílet do Káhiry o 4 hodine ráno.

V Káhire nás už čakal Dušan, lebo priletel o hodinu skôr ako my . Na parkovisku bol pristavený mikrobus, tak sme povyhadzovali kufre na strechu a vydali sme sa na dlhú cestu cez Suez, naprieč Sinajom do Taby a odtiaľ na juh do Dahabu. Cesta viedla skalistou púšťou, po ktorej behali divoko žijúce ťavy. V mikrobuse sme si poľahali na sedadlá a na podlahu. V spánku nám cesta rýchlejšie ubehla. Urobili sme si zopár prestávok na čaj a na toaletu a na obed sme už vykladali veci v Dahabe. Ubytovanie sme mali v hoteli Planet oasis priamo na základni Planet Divers u Petra Paszeka. Po vybalení a uvítacom prípitku sme sa rozbehli šnorchľovať na útes Lighthouse... útes nesklamal, ako vždy plný života a farieb. Po bombových útokoch bolo v Dahabe citeľne menej turistov ako minulé roky, keď som tu potápal. Na druhej strane vďaka tomu nebola vo vode až taka tlačenica potápačov.

Prvé ponory sme robili na juhu na lokalitách Moray garden /záhrada murén/. Divemastera nám robil Jaro, potápanie bolo pohodové. Prvé ponory boli tzv. vyvážovacie, pri nich si človek musel zvyknúť na hliníkove fľaše S80, ktoré sú vo vode ľahšie ako oceľové a preto treba viac olova. Morská voda je hustejšia ako sladká a preto viac nadnáša ...zase pridať kilko-dva olova. Po dvoch ponoroch sme boli uspôsobení, správne vyvážení a mohli sme zvyšovať náročnosť ponorov a terénov. Hĺbka pri týchto ponoroch nepresiahla 20m. Druhý deň sa nám zrána rozpršalo ...v týchto končinách je to dosť nevídaná vec..ale bol to len taký letný dáždik, o hodinku už opäť pálilo slniečko. Vydali sme sa na sever na lokalitu Canyon a Rex reef. Pri prvom ponore sme si zvrchu obzreli vstup do kaňonu a korálové záhrady, pri druhom ponore, ktorý bol v prúde sme sa zviezli späť ku kaňonu. Tretí deň sme mali v pláne náročnu lokalitu Caves /jaskyne/ ...jej náročnosť spočíva vo vstupe a výstupe do/z vody... treba skočiť do odchádzajúcej vlny a hneď klesnúť na dno..aby nás prichádzajúca vlna neobila o útes - to je ta ľahšia fáza. Horšie je to pri výstupe, kedy treba vyštartovať z dna /-8m/ chytiť prílivovu vlnu a vyštverať sa na útes, pričom odlivová vlna zmýva potápača späť do mora. Občas je to boj o život a preto každá pomocná ruka na brehu je vítaná. Druhý ponor bol oddychovejší... plávali sme cez korálové záhrady v hĺbke do - 10 m dlhšie ako hodinu.

Po týchto ponoroch z brehu nasledoval výlet na vrak lode Thistlegorm v Gubalskej úžine a ponor na Yolanda/shark reef v národnom parku Ras Mohammed. Z Dahabu sme vyštartovali do Sharmu okolo polnoci, v prístave Trafco sme sa nalodili na loď, kde sme prespali do rána a ráno loď vyrazila na 3 hodinovú plavbu k vraku Thistelgorma. Prvý ponor sme začali okolo provy vraku, cez lodnú skrutku smerom na predok lode. V prednej časti lode boli k videniu veľké tuniaky. Po hodinovom odpočinku na palube sme pri druhom ponore penetrovali celý vrak. V nákladných priestoroch boli k videniu zbrane, autá naložené motorkami a ďalší vojenský materiál.Posledný ponor bol na Yolande útese...to bola ozajstná promenáda farieb a rýb v korálovej záhrade. Posledný potápačský deň sme si dali za cieľ odpotápať Canyon, Bells a Blue Hole. Bol to náročný deň, ale pekná rozlúčka s potápaním v Dahabe. Potom už nasledovala iba suchá /turistická / časť našej dovolenky. Opustili nás dvaja členovia skupiny, tak sme ostali iba 6.

JA som sa spolu s Kovim vybral vyšľapať Mojžišovú horu /2280mnm./ a navštíviť Monastyr sv. Kataríny. Ostatní si užívali leto kúpaním, šnorchľovaním a windsurfingom. Tým sme vyčerpali dobu nášho pobytu na Sinaji v Dahabe, nasledoval presun mikrobusom do Sharmu, odtial rýchloloďou do Hurghady a tak busom do Luxoru. Po 10 hodinovej ceste sme sa unavení zložili v hoteli, dali sme si pár hodín spánku a už nás vonku čakal mikrobus so sprievodcom. Doobedu sme si prezreli hrobky v Údolí kráľov, tak Údolie kráľovien, Chrám kráľovny Hapšešu.../hotchickensoup/ a výrobňu alabastru. Poobede bol v pláne Karnacký a Luxorský chrám. Podvečer sme sa vybrali do ulíc Luxoru spoznať život miestných obyvateľov. O polnoci sme mali vlak do Káhiry. Cestou sme pozorovali život v okolí Nílu ..kde je voda, tam je život.

V Káhire nás už čakali 2 taxíky, ktoré nas v neskutočnej premávke dopravili do hotela v downtowne asi 20 minút pešo od egyptského múzea. Po raňajkách sme sa presunuli do Gízi, kde sme pozreli pyramídy a sfingu. Odtiaľ na tržnicu medzi miestný ľud..tam sme boli atrakciou my..kto mal mobil s fotákom, tak ten si nás fotil. Večer sme ešte pohľadali egypské múzeum a unavení sme zaľahli do postelí. Tejto noci nás opustil Dušan ..letel o deň skôr ako my. Posledný deň sme navštívili egyptské múzeum, urobili sme vyhliadkovú plavbu po Níle, pozreli káhirsku vežu a podvečer sme sa vidali k Citadele Muhammeda Aliho. Cestou na citadelu nás do jednej poblíž stojacej mešity stiahol miestny indián, že nám ukáže aj vnútrajšok..ked volajú, ta ideme. V mešite nám ukázal nádvorie, modlitebňu a zobral nás aj do minaretu, odkiaľ bol pekný výhlad na okolie. Keďže už bol pokročilý čas a citadela je otvorená iba do 16.00, tak sme si ju obzreli iba zvonku. Cesta nazad bola dosť dobrodružná, lebo už bola tma a niektoré uličky boli bez osvetlenia..nakoniec sme vzali taxík a šmykom pred hotel. Odlet bol po polnoci a v Pešti sme pristáli ráno o 6, potom už iba rýchly presun do PO. Hurá sme doma, živí, zdraví a s novými potápačskymi a cestovateľskými zážitkami.

toť vsio kandy