Športový klub polície Prešov

Indonézia - ostrov Bali 2009

Akcia roka 2009 - prípravy a prihlasovanie záujemcov začalo už v jeseni 2008. Zopár prihlásených nám ubudlo, zopár ich pribudlo... Skupina sa ustálila na 8 potápačoch a 1 v tom čase nepotápačke /ale dnes už potápačke/.
Termín padol na koniec obdobia dažďov a začiatok obdobia sucha.U nás vtedy končila Veľká Noc, odlet bol 15.4. z letiska Schwechat pri Viedni. S prestávkami v Abu Dhabi a na Taiwane sme po 22 hodinách cesty pristáli v Denpasare - hlavnom meste ostrova Bali. Bali je jedným z 5-tisícok ostrovov Indonézie, nachádza sa približne 8°pod rovníkom. Je veľmi členitý a nachádzajú sa na nom aj dve sopky. Jeho rozloha je 140km na dĺžku a 120 km na šírku. Boli sme návštevníkmi základne OK divers v mestečku Padangbai, ktoré je na južnej strane ostrova.
Príroda bola veľmi zaujímava, zelené palmové lesy sa striedali s ryžovými políčkami a bananovými plantážami. Úpúlne iná sceneéria krajiny ako u nás.
Po prílete a ubytovaní v bungalovoch sme sa dali privítaci drink a zaľahli sme k oddychu po úmornej ceste. Prvý deň bol zotavovací, šnorchľovali sme na jednej z miestnych pláži - Blue Lagoon. Malá zátoka, ale o to viač života pod hladinou. Už pri šnorchľovačke sa nám podarilo uvidieť žraloka čiernocipého.. začiatok bol sľubný. Potápanie sme začali kontrolným ponorom v malej hĺbke. Každý potápač musel vyliať masku a aregulátor...myslím si že to zvládol každý. Ponor bol v Blue Lagoon kde sme obdivivali miestnu faunu a flóru pod morskou hladinou. Ak porovnám Červené more a Indický oceán, tak na Bali bolo k videniu viac druhov rýb a vo väčších množstvách, ale vďaka silným prúdom korálovy porast bol iného zloženia a menej farebný - viac tmavých farieb. Poobedňajší ponor bol na východ od Modrej lagúny... smerom k umelému útesu. Po dni potápania sme si dali deň na pozbávanie ostrovala - v pláne bola sopka Batur, no vzhľadom na konanie hinduistických osláv sme sa tam mikrobusom nedostali. V jednom neznámom mestečku sme si prezreli súdny dvor s múzeom a zopakovali náš pokus dostat sa pod sopku..no ani z tejto strany sa to nepodarilo. Aspoň sme si to prezreli z kopca nad jazerom. Potom nasledovala obhliadka veľkého chrámového komplexu PURA BATUR, odkial sme sa pri ceste nazad zastavili aj na miestnej farme porzieť si ako rastie rôznorodá tropické ovocie... Veľa plodov som videl prvý krát v živote - u nás také nerastú.
Druhý potápačský deň sme potapali doma a v centre pozornosti boli žraloky a korytnačky - klasické pohodové potápanie občas s citelným prúdovým závanom ...kolísali sme sa nad dnom. Keď už rybičiek bolo dosť, tak sme sa vydali do Tulambenu pozrieť si vrak lode Liberty. Bola to americká zásobovacia loď, dlhá cez 100m, ktorú zasiahlo japonské nepriateľské torpédo v II.svetovej vojne. Ku dnu ju poslal až výboch sopky Agung v 80-tych rokoch. Od vtedy leží na dne v lávovom piesku. Hĺbka je od 12m do 30m. Vrak je už v pokročilom štádiu rozkladu...kopa šrotu. Jeho oživenie je dosiahnuté mesmierným počtom rôzných rybičiek a porastov korálov. Keď sa nad vami zatiahne obloha, to znamená, že nad vrak priplávali nesmierne početné húfy tuniakov... plávať v záplave rýb je zážitok na celý život.
Potápanie vystriedala turistika a vybrali sme sa spoznať vodný chrám, po ceste sme zastali pri miestnych atrakciách - netopier ovocie-žrút, had pytón a leguán. Neskôr sme si cestu spestrili prechádzkou cez džungľu k 30 metrovému vodopádu a pri mori sme si pozreli kde a ako sa rodia čierné perli. Potom nalodenie na trajekt a preplavba k ostrovu Jáva. Tam sme mali len jediný cieľ a to vystúpať na sopku Pondok burder a zostúpiť do krátera, kde sa ťaží síra. Výstup bol do nadmorskej výšky 2350 mnm. Cestou nás míňali miestny nosiči s košami naloženými 80kg síry - pekný výkon. Do krátera zostúpila iba okresaná skupinka, lebo to vyzeralo ako zostup do horúcich pekiel z ktorých sa valí oheň a síra. Keď sopka začala chrliť mraky nedýcxhateľného dymu a síry , tak sme spolu s miestnými vzali nohy na plecia a utekali kade je dýchateľný vzduch - no vtedy nám už nebolo všetko jedno, ale prežili sme to ...síc es následkymi na naších pľúcach ale živí. Pri ceste nazad sme si podvečer prezreli morský chrám Tanah Lot na juhu Bali.
Po 2-dňovom výlete sme boli dosť rozbití, tak bol čas na relax a oddych. Niekto relaxoval v posteli a poniektorí 3 sme si vyšli na prechádzku... taku dlhšiu. Po čiernom piesku sme prešľapali 10 km k netopierej jaskyni, ktorá je miestnou svätiňou. Pri tejto prechádzke sme si pozreli ako miestní indiáni vyrábajú soľ - odparením morskej vody. Aby sme sa vžili do koži masového turistu, tak sme sa nechali odviesť do letoviska Kuta, kde sem si pozreli x-km upravenú pláž a minuli dukáty na miestnom pľaci a v obchodoch. Klasická masovka - žiadne čaro a autentika života ostrovanov.
A zase môžme potápať - vraj budú žaloky. Na lokalitu Tepekon sme sa dostali lodˇou po 1/2 hodine jazdy - bol to vysoký útes nad morom, z každej strany obmývané prúdmi. Tak to už bol náročnú ponor..hadzalo to s nami ako v tanku a žralokov nikde. Pri druhom ponore sa na nás usmialo šťastie a pod stolovým korálom sa tlačilo 5- 6 bielocipákov. Posledné ponory sme urobili na lokalite Manta point pri ostrove Nusa Penida /južne od Bali/. Iný pocit, keď okolo potápača prelietavajú 4 m mantie krásavice. Z puliny vybehol aj bielocíaak a nurse - shark. To najlepšie nakoniec. Nočný ponor na umelom útese bol nádherný, ale dojmy s ponoru s mantami boli silnejšie.
Strávili sme tu 15 dní, urobili 11 ponorov - ďalšia z aktívnych dovoleniek a spoznaný nový kút sveta.

toť vsio kandy

foto spod vody
foto z nad-vody

bottom corner